A aj bača sa ovečku Vlnku díval s prižmúrenými očami. Dokonca rozmýšľal, že ju predá. Ovečka Vlnka bola veľmi smutná, cítila sa sama, nemilovaná a ukrivdená. Nechcela byť na príťaž a tak začala plánovať útek z farmy… ešte jedno strihanie a odíde. Tak ako každý rok, aj tento rok prišiel čas strihania ovečiek. Bača ako vždy naženie ovečky do veľkej stodoly, ale Vlnku nechá ako vždy vonku. Ovečky sa smiali a volali jedna cez druhú „pozrite sa na ňu, nešťastnicu, jej vlna nie je dobrá ani na handry“. Ovečka Vlnka stála smutne pred stodolou a čakala… Tíško sa modlila „keby som len mala takú bezvadnú krásnu vlnu ako ostatné o-o-večky“. Na jasnom nebíčku sa začali stretávať mráčiky. Obloha sa veľmi rýchlo zaťahovala, pridal sa aj silný dážď a blesky. Ovečky v stodole sa hlasno smiali a prekrikovali: „pozrite sa na ňu, Vlnka je špinavá a ešte k tomu bude aj celá mokrá“. Ovečka Vlnka se ale nemala kam skryť, ani bača ju nepustil do stodoly. A veľmi dlho pršalo, Vlnka mokla a mokla… a veľmi plakala. Silný dážď jej sprchoval kožúšok a vietor jej šantil medzi kučierkami srsti. Či veríte alebo nie, vietor a dážď postupne vymyli preč sivú farbu z Ovečkinej vlny… A potom sa mráčiky na oblohe zázračne rozbehli na všetky strany a Vlnka si z toho zázraku celkom nič nevšimla, čo tak silno plakala.

Ovečky v stodole sa pomaly otáčali a s úžasom volali „čo sa to deje? pozrite sa na Vlnku“. Vlnkina vlna bola zrazu nádherne biela, biela ako sneh, div že ostatným ovečkám nevypadli oči od toľkej krásy. Nakoniec ešte vykuklo slniečko a jemný vánok našu ovečku Vlnku krásne učesal. Vtedy Vlnka konečne otvorila svoje uplakané oči – a nemohla tomu uveriť, že jej vlna bola teraz biela, bielučká, najbelšia z celého stáda, naozaj bola biela ako čerstvo napadaný sneh, a nadýchaná ako perinka.

Bača vtom prestal so strihaním a rýchlo sa bežal pozrieť na Vlnku zblízka. Prezeral si ju a hladkal ju rukami celú hodinu… Bača potom odviedol Vlnku do stodoly za ostatnými ovcami. V ten deň sa Vlnka stala najkrajšou ovečkou zo stáda, všetky ovečky na nej mohli oči nechať, a všetky zrazu chceli byť v jej blízkosti. Nuž a bača ďalej každý rok strihá svoje ovečky. Iba ovečku Vlnku nikdy neostrihá. Prečo? Vlnka je predsa taká nádherná, že jej vlnu by sa nemôže zamiešať medzi ostatnú ovčiu vlnu. Lebo by to bola škoda. A tak pri každoročnom strihaní Vlnka nejde do stodoly, ale trpezlivo čaká vonku, kým prídu jej kamarátky ovce s novými krátkymi účesmi… Vlnka sa každý deň prechádza po farme oblečená do bujnej bielučkej vlny a keď treba, zahreje niektorú uzimenú ostrihanú ovcu pod svojim kožúškom.

A to je koniec našej rozprávky o Vlnke, ktorá bola véééľmi poučná. Vieš, že keď niekto vyzerá trošku čudne, tak sa neposmievame a nevravíme, že je horší ako my? A vieš, že po každej búrke naisto vyjde slniečko? Tak je to.